Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Flora

Rozmanitosť biotopov na území suchohradského chotára zabezpečuje prítomnosť druhovo bohatých rastlinných spoločenstiev. Nachádzame tu tak pestrú paletu rastlinných druhov od tých suchomilných vyskytujúcich sa na pieskových dunách (napr. Biele Brehy), až po vlhkomilné rastúce v blízkosti vôd či na zamokrenej pôde (napr. Bogdalický vrch).

 

jasen

 

Z lesných spoločenstiev prevažujú tzv. tvrdé lužné lesy jaseňovo – brestovo – dubové. Stromovú etáž v tomto type lesa tvoria najmä jaseň štíhly, brest hrabolistý a dub letný, v menšom či väčšom množstve však môže byť zastúpený i hrab, topoľ čierny, javor poľný či lipa. Druhová skladba krovinnej a bylinnej etáže závisí od vlhkosti podložia. Častými zástupcami krov v tvrdom lužnom lese sú svíb krvavý, zob vtáčí, bršlen európsky, baza čierna, na suchších miestach drieň obyčajný, hloh jednosemenný či dráč obyčajný. Bylinnú zložku tvoria druhy ako lipkavec močiarny, zádušník brečtanový, chmeľ obyčajný, vlkovec obyčajný, bleduľa jarná, snežienka jarná, blyskáč jarný, pľúcnik lekársky, kostihoj lekársky, iskerník plazivý či pŕhľava dvojdomá. Jaseňovo – brestovo – dubové lužné lesy sú vo svojej pôvodnej podobe najlepšie zachované na území rezervácií Bogdalický vrch a Šmolzie.

 

bledula

 

V blízkosti rieky Moravy a jej ramien sa vyskytuje typ lesa označovaný ako mäkký luh. Jedná sa o vŕbovo – topoľové lužné lesy, ktorých typickými drevinami sú vŕba biela, vŕba krehká a topoľ biely. Mäkký luh je extrémnym stanovišťom, v ktorom prebieha boj medzi riekou a lesom – vegetácia je neustále, v lete i v zime, sužovaná kolísavou vodnou hladinou. Krovinnú etáž predstavujú preto druhy odolné voči týmto výkyvom, napr. svíb krvavý či baza čierna. Bylinný porast tvoria druhy vlhkomilné, močiarne alebo vodné, napr. trsť, pálka, rôzne druhy ostríc, kosatec žltý, okrasa okolíkatá, bleduľa letná, či ostružina ožinová.

V suchších častiach suchohradského chotára možno nájsť ďalšie dva typy lesa. V oblasti prírodnej rezervácie Bogdalický vrch sú zachované zvyšky pôvodného dubovo – hrabového lesa s dubom letným, hrabom obyčajným a bohatým porastom teplomilných panónskych bylinných druhov. Na území Čierneho lesa nachádzame les borovicový, dnes už do značnej miery zaplienený introdukovaným a inváznym agátom bielym. Les je typický bohatým trávnym porastom, na jeho slnečnom južnom okraji rastie dokonca i kriticky ohrozený druh kavyľ piesočný v spoločnosti divozela tmavočerveného a klinčeka kartuziánskeho.

 

zlatobyl

 

Najmä v medzihrádzovom priestore sú lesy a vodné plochy lemované lúkami. Lúky majú v alúviu rieky Moravy veľmi významné postavenie. Rozsiahle a bylinné porasty sú obrovskou továrňou na biomasu, majú vododržnú funkciu, poskytujú domov mnohým živočíchom. Pri vhodnom obhospodarovaní (pasenie, kosenie) sú lúčne spoločenstvá druhovo veľmi rozmanité a môžu sa tu vyskytovať i menej bežné rastlinné druhy, napríklad plamienok celistvolistý, kosatec sibírsky, kosatec žltý či cesnak hranatý. V lúčnych porastoch majú bohaté zastúpenie napríklad čakanka obyčajná, margaréta biela, iskerník prudký, krvavec lekársky, chrastavec roľný a rôzne druhy pichliačov. Nevhodný manažment lúk však dáva priestor rozširovaniu inváznych rastlín, ako napríklad zlatobyľ obrovská, zlatobyľ kanadská či astra novobelgická. V priebehu jednej vegetačnej sezóny dokážu tieto rastliny významne znehodnotiť lúčne spoločenstvá.
Špecifickým a nemenej významným biotopom sú hrádze oddeľujúce dedinu od rieky a jej ramien. Jedná sa o trvalé trávne porasty s pravidelnou údržbou kosením, ktoré zabezpečujú vodohospodári. Hrádze tak od jari až do jesene rozkvitajú celým spektrom zaujímavých rastlín. Na päte hrádze pri Hornom ramene (Priepich Moravy XI.) môžeme zjari vidieť plamienok celistvolistý, v priebehu leta na hrádzi postupne rozkvitajú krvavce, chrastavce, pichliače či impozantný slezovec durínsky, obdobie kvitnutia na jeseň uzatvára jesienka obyčajná.

Mgr.Zuzka Grujbárová, PhD.